Menu Zavřeno

Vyhorel som

V roku 1974 americký psychoanalytik Herbert Freudenberg prvýkrát popísal stav, ktorý dnes poznáme pod názvom „syndróm vyhorenia“. Existoval už predtým ako bol pomenovaný, no jeho výskyt neustále graduje. Možno to bude tým, že dnešný svet je tak uponáhľaný a kladie čoraz vyššie nároky na človeka ako takého. Distres môže mať rôzne „vedľajšie účinky“ a toto je jeden z nich.stres.jpg

Čo to je?

Syndróm vyhorenia je stav úplného psychického aj citového vyčerpania. Trpia ním hlavne ľudia, ktorí vykonávajú prácu s ľuďmi a sú nútení byť s nimi v častom kontakte. Rovnako náchylní sú pracovníci pracujúci v časovom strese či pod šéfom, ktorý kladie neprimerané nároky na svojich zamestnancov. Prvotne sa prejavuje iba v práci, ale neskôr  začne zasahovať aj to samotného života jednotlivca.

Prečo?

Príčinami sú celkom jasne stres a frustrácia najčastejšie prameniace z práce. Rizikové skupiny sú ľudia prichádzajúci do styku s veľkým množstvom ľudí a tiež pracovníci, ktorí si nosia svoju prácu domov.relax.jpg

Ako ho spoznám?

Syndróm vyhorenia prebieha v troch fázach, pričom prvú je naozaj ťažké spozorovať. Hlavnými príznakmi sú frustrácia a stagnácia.
Druhá fáza sa prejavuje:

  • výskyt úzkostí a neuróz
  • únava, celkový pokles výkonu
  • depresie
  • úzkosti
  • poruchy sústredenia a pamäti
  • nechuť kontaktovať sa s inými osobami
  • poruchy spánku

Závažné formy prechádzajú až do fyzických príznakov (problémy s tráviacou sústavou, dýchacou sústavou a iné)

Liečba

Psychiatrická liečba je v tomto prípade na mieste. Dôležité je, aby si pacient začal udržiavať odstup od svojej práce a tiež zmenil svoj životný štýl. Človek so syndrómom vyhorenia by mal spomaliť svoj život a začať viac relaxovať. Pre pacienta je dôležité udržovať sociálne kontakty, veľa času tráviť s priateľmi a naozaj si oddýchnuť aj po psychickej stránke. Doporučuje sa tiež zmeniť prácu.